Strava,

Rozchod s McDonaldom

“McDonald? Wuaaaaaaaaaaaaaa, anoooo, poďmeeee!!!”

… nie je to tak dávno, čo som pod vplyvom jedla tejto svetom populárnej McDonald spoločnosti, padala k nohám kamarátov a známych, a urputne ich prosila “len” o hranolky, cheeseburger a kolu…

“Veď v podstate o nič nejde! Dám si len teraz a naďalej budem poctivo cvičiť!”, hovorievala som si sama pre seba a používala to ako “masturbáciu” pre vlastné, tukom a kalóriami obalené svedomie. Samozrejme, zabralo to len do chvíle, kým som mala možnosť posedieť si u “strýka Donalda” trošku dlhšie… 🙂

Ženy a nákupy. Veď to poznáš. Hodiny strávené a kilometre nachodené v nákupnom centre, večná to dilema, čo kúpiť a čo nie a, samozrejme, prázdny žalúdok, či večne neutíchajúca chuť na kávu. Hmm, akoby zázrakom sa zasa niekde v tejto púšti nákupného centra objaví Mcdonald.

“Ok, bude to len káva a zasa odtiaľ pekne rýchlo vypadnem! Sľubujem!”, poviem si a vchádzam dnu. Rýchla obsluha naháňajúca sa za akýmsi pomyselným svätým grálom spokojného zákazníka, ma ako inak obslúži v rekordne rýchlom čase. Čakanie na môjho, niekde sa motajúceho partnera si krátim sedením za barovým pultíkom a sledovaním okolosediacich obéznych návštevníkov.

Počkať! Povedala som obéznych? Nie!! Toto slovo vlastne až tak úplne celkom nevystihuje to osadenstvo znechutených, vyjedených a neustále niečo do hlavy tlačiacich ľudí.

Obzerám sa okolo seba a hľadám niekoho, kto mi bude aspoň trošku podobný. Kto tiež prišiel len na kávu či čistý zeleninový šalát… moje hľadanie je však márne.

Počnúc obsluhou, upratovačkou, malými deťmi až po posledného práve vchádzajúceho zákazníka, je objem telesného tuku tejto fast-foodovej predajne na svojom snáď historickom maxime.

Pri tomto všetkom mám chuť vyhlásiť súťaž ´Vyžerme sa do veľkosti XXXL, zapime to kolou light a naďalej buďme naivní´.

Sedím a nechápavo pozerám… snažím sa užiť si chuť kávy, na ktorú som kedysi nedala dopustiť a pritom počúvam, ako chalan sediaci vedľa, tlačí do hlavy svojej kočke kaleráby o tom, ako ju nepodviedol…

Znechutené zamestnankyne, ktoré dostali na krk asi 15 detí oslavujúcich narodeniny jedného zo svojich rozmaznaných kamošov, len nečinne stoja, akoby už dávno rezignovali a všetok ten hluk a naháňajúce sa deti jednoducho ignorujú…

Upratovačka, mladá baba, bez úsmevu a s akýmsi zvláštnym smútkom a apatiou v tvári, len bezducho chodí pomedzi stoly a upratuje… napadá mi, či ju niečo trápi, alebo ju tá práca len nebaví a nenapĺňa, no nemá chuť hľadať niečo iné. Premýšľam ako tým ľuďom pomôcť… ako ich niekam posunúť… ako im vysvetliť, že ak už sa tu prepchávajú a robia to sebe, prečo to preboha robia aj tým deťom? Ako odmenu? Za skvelé známky či vysvedčenie? K narodeninám?

V tom prípade gratulujem, milí rodičia! Svoje dieťa milujete do takej miery, že ste schopní vedome mu uberať roky života a jeho malé zdravé srdiečko obaliť tukom, hoci aj na úkor 30-minútovej slasti zo skvelého McDonald Happymealu.

Dosť! Nedokážem tu ďalej sedieť, pozerať na tie stratené existencie a počúvať ako ten chalan vedľa ešte stále “prisahá na svoju mamu”, ktorú teda zrejme miluje rovnako ako svoju podvedenú frajerku, že je vlastne nevinný a že tá holka, s ktorou sa vyspal, mu do tej postele vlastne vliezla sama…. 😀

Každý ma svoju hlavu a svoje myslenie. A pritom stačí len otvoriť oči, pozerať, všímať si veci, ktoré nám za niekoľkominútovú eufóriu jednoducho nestoja a vyhodiť ich zo života.

Dvíham zadok, svoj ešte takmer plný kelímok kávy hádžem do koša a s úsmevom akéhosi nového myslenia a osvietenia odchádzam von a svoju budúcu návštevu odkladám na čas, keď mi k prinesenému dôchodku bude chýbať už len tá skvelá ľadová káva od McDonald -a 🙂

Veľa šťastia na ceste k osvieteniu! 😉

 

08 komentárov

writer

Osobná trénerka, bloggerka, fitness motivátorka.

8 Komentárov

zapiskyspekouna.blog.cz

Skvělé napsáno! Máme prakticky stejné myšlení.

0

Odpovedať

PinkIronLady

Ďakujem Ti 🙂
Tvoje myslenie v článkoch tiež stojí za úsmev 🙂 😉

0

Odpovedať

Adam

😀 😀 😀 😀 tak tento clanok stal za precitanie… take to true story fakt zo zivota.
Len tak dalej!

0

Odpovedať

Timka

Perfektne píšeš! Pravdivé, úrpimné, surové, úsmevné, zo života! Len tak ďalej 🙂

0

Odpovedať

Annie B.

Ďakujem Ti krásne 😉

0

Odpovedať

Míša Gřešková

U některých vět jsem se zasmála, ale hned jsem se „zastyděla“. Proč? Protože i když je článek dobře napsaný, to téma je opravdu pravdivě smutné. Kéž by více lidí takhle „osvítilo“.

0

Odpovedať

Nicolette Lear

S tým chlapcom som sa teda nasmiala. 😀 Ja mekáčom nepohrdnem, ale radšej volím kvalitný vegetariánsky burger či návštevu reštaurácie. 🙂 Myšlienka veľmi dobrá, ja by som sa osobne nemohla na seba dívať, keby že mám takúto veľkosť. Asi by som vo fitku trávila 24 hodín a jedla len listy 😀

0

Odpovedať

Annie B.

Jáááj, kiežby si toto každý povedal 😉

0

Odpovedať

Odpovedať